Hľadanie ľahkosti v obyčajnosti

Ak si tu, možno hľadáš niečo podobné ako ja: jednoduché a úprimné slová o tom, ako žiť o trochu ľahšie, vedomejšie a viac podľa seba. Stále sa učím pozerať na život bez masiek a s otvorenými očami. Nie som žiadna „guru“ ani človek, ktorý má všetko vyriešené. Som obyčajná žena, ktorá skúša robiť malé kroky a verí, že práve tie dokážu priniesť veľké zmeny.

Kde začať, keď vieme „čo“, ale nie „ako“

Nebudeš tu nachádzať výnimočné múdrosti ani dokonalé návody. Skôr moje pokusy pochopiť, prečo robím veci tak, ako ich robím, čo ma teší, čo ma hnevá a čo sa dá zmeniť. Ako mentálna koučka často vidím, že ľudia vedia, čo by mali robiť — len nevedia, kde začať. A úprimne, niekedy to neviem ani ja. Aj preto vznikol tento blog.

Písanie bez nánosov dokonalosti

Písanie je pre mňa prirodzený spôsob, ako hovoriť s tebou tak, ako hovorím s ľuďmi, ktorým pomáham: bez póz, bez dokonalosti, bez masky. Nie ako odborník, ktorý stojí nad ostatnými, ale ako človek, ktorý kráča tou istou cestou a len sa občas odváži pomenovať nahlas to, čo si mnohí myslíme potichu. Lebo keď niekto vysloví nevypovedané, veci sa zrazu hýbu ľahšie.

Moje nástroje pre „nezbláznenie sa“

Nájdeš tu moje myšlienky, otázky, skúsenosti, aj nástroje, ktoré mi pomáhajú nezblázniť sa z vlastnej hlavy — či už pochádzajú z psychológie, kníh, ktoré ma zasiahli, alebo z budhistických učení, ktoré ma učia spomaliť. Nepíšem o nich ako o poučkách, ale ako o pomôckach, ktoré sama používam v bežnom, nedokonalom živote. Chcem si v textoch zachovať svoju autenticitu a vyhnúť sa umelej dokonalosti.

Pozvanie na chvíľu ticha

Možno tu nájdeš niečo, čo ťa prinúti na chvíľu sa zastaviť. Nie preto, že by som ťa chcela poučovať, ale preto, že všetci riešime podobné veci — len o nich málo hovoríme. Ak ti moje slová pomôžu urobiť malý krok k sebe, budem rada. A ak sa rozhodneš kráčať so mnou dlhšie, o to viac.