Už dlhšie mám problém s mojím kolegom. Neustále mi skáče do reči, ignoruje moje nápady, snaží sa ma zosmiešniť, rozpráva sa s mnou „zvrchu“. Vnímam, že ma vôbec nerešpektuje. Neustále sa mi v hlave točia otázky: Prečo sa ku mne tak správa? Čo ešte môžem urobiť, aby sa zmenil? Ako ho presvedčím? Prečo sa to stále deje? Čo robím zle?

Pod vplyvom „skvelej“ internetovej „psychologickej“ rady: „Rieš iba to, čo je v tvojej blízkosti“, som mala pocit, že tento problém je v mojej blízkosti, dotýka sa ma a môžem to ovplyvniť, musím to aj vyriešiť. Veď sa ma to priamo dotýka.

Teória S. Coveya, rozlišuje dva kruhy – kruh záujmu a kruh vplyvu. V kruhu záujmu je všetko, čo sa nás týka alebo čo nás zaujíma, ale nemáme to pod kontrolou – politika, počasie, správanie iných ľudí. Do kruhu vplyvu patrí časť toho, čo nás zaujíma ale čo dokážeme ovplyvniť – vlastné rozhodnutia, spôsob komunikácie, naše vlastné reakcie.

Podľa tejto teórie je môj problém blízko mňa a nachádza sa v mojom kruhu vplyvu, ale zároveň sa nachádza v kruhu záujmu. Ale z môjho pohľadu sa obidva kruhy zmiešavajú a presahujú jeden druhého. Uvedomila som si, že niečo je síce v mojej blízkosti, ale v tomto prípade nad vyriešením problému vôbec nemám kontrolu. Podstatné bolo, zistiť čo je vlastne v mojom dosahu. Nemôžem donútiť môjho kolegu, aby sa ku mne správal s rešpektom. Ale môžem ovplyvniť, čo mu dovolím. A jedine ja rozhodujem ako zareagujem na jeho správanie. To, že sa nás niečo týka, ešte neznamená, že to môžeme ovplyvniť. A to, že to nemôžeme úplne ovplyvniť, ešte neznamená, že nemôžeme ovplyvniť nič. Môžem kolegovi povedať, že jeho správanie prekračuje moje hranice, ale nemôžem rozhodnúť, či ich bude rešpektovať.

Teraz mi začali napadať iné otázky, ktoré sú pre mňa pri riešení tohto problému podstatnejšie: Čo presne je problém? Ktorá časť problému je v mojej priamej kontrole? Na ktorú časť mám aspoň určitý vplyv? Čo je úplne mimo môjho dosahu? Čo môžem urobiť ja – bez toho, aby som preberala zodpovednosť za rozhodnutia druhých? A to mi dáva úplne iný pohľad na celú situáciu. Už mám celkom jasno, čo budem robiť, kam budem smerovať svoju energiu a čomu sa úplne vyhnem.

Práve mi napadla ďalšia populárna internetová „rada“: „Nemôžeš to ovplyvniť? Tak to pusť!“ Skutočne je to tak jednoduché? Skúste to povedať niekomu koho chcú vyhodiť z práce, alebo človeku, ktorého blízky je v ťažkej situácii… Nie je to v mojom „kruhu vplyvu“ – vybavené…?!

Ak nás niečo trápi je ťažké zistiť, čo je v ktorom kruhu, je ťažké vidieť na čo mám alebo nemám dosah. Áno, je pravda, že nemá zmysel zaoberať sa niečím, čo nemôžeme ovplyvniť, len keby to bolo také jednoduché… Asi najdôležitejšie je zamyslieť sa, na ktoré problémy mám dosah a až potom začať hľadať riešenie ktorému budem venovať energiu.

A čo vy? Na čo ste vo svojom živote vynaložili neuveriteľné množstvo energie, kým ste zistili, že na problém máte veľmi malý dosah?