Len nedávno som si uvedomila, ako ťažko prijímam zmenu. Mám rada určitý stupeň stereotypu – keď mám všetko pekne naplánované, viem, čo a kedy budem robiť. Žila som si svoj pokojný život a zrazu sa objavil zdravotný problém. A môj život sa otočil hore hlavou. Nič nebolo také, ako predtým. Áno, chápem, že zmena môže znamenať posun vpred, ale trvá mi dlho, kým si to dokážem uvedomiť a prijať. Hlavne uvedomiť si to, že to, čo bolo predtým, je preč a už sa to nikdy nevráti.

Utrpenie z neprijatia pominuteľnosti

Uvedomiť si, že sa všetko neustále mení. Nič nie je trvalé, všetko sa mení. Keď prežívame niečo krásne, túžime si to uchovať čo najdlhšie. Máme pocit, že to tak zostane navždy. No keď sa to skončí, bolí to. Odmietame sa s tým zmieriť – a práve v tom vzniká utrpenie. Nestálosť, pohyb, pominuteľnosť – to všetko je súčasťou nášho života. Aj my sa meníme každým okamihom. Už nie som tou istou osobou, akou som bola pred minútou. Už nastala zmena.

Rozhodnutie pohnúť sa vpred

V konečnom dôsledku nemáme na výber – buď zmenu prijmeme a pohneme sa ďalej, alebo ju budeme popierať a trpieť. Toto bol môj najväčší problém, pretože neustále som chcela život ako „predtým“, čo už nebolo možné. Našťastie som došla k bodu, keď som si uvedomila, že hádzať sa o zem a nariekať – toto chcem! mi nepomôže. Dlho som premýšľala, čo s tým. A riešenie bolo tak jednoduché – prestať premýšľať, čo nemôžem robiť a tým pádom stáť na mieste, alebo si konečne uvedomiť, čo môžem a pohnúť sa ďalej.

Hľadanie slobody a nových príležitostí

Verím, že schopnosť prijať zmenu je cestou k slobode. Naučiť sa niečo pustiť je oslobodzujúce, pretože nás to prestáva držať na mieste. Zbaviť sa pripútanosti je nesmierne náročné, ale bez toho sa k spokojnosti nedostaneme. Iná cesta jednoducho neexistuje. Na túto tému som kedysi dávno čítala výbornú knihu od Spencera Johnsona – Kam sa podel môj syr? Je to moderná bájka, ktorá prostredníctvom jednoduchého príbehu ukazuje, ako sa vyrovnať so zmenou a prekonať strach, ktorý s ňou často prichádza. Ak sa nám podarí urobiť prvý krok, môžeme objaviť novépríležitosti, o ktorých sme predtým ani netušili. Čo si vyberieme záleží len od nás…

A čo ty? Ako sa s tým vyrovnávaš? Aké máš „zaručené“ postupy?