Svet ako ho poznáme, sa mení

Často sa pristihnem pri otázke „Čo sa to deje so svetom?“ Pravdepodobne v tom nie som sama. Všetci by sme chceli, aby bol svet lepšie, krajšie miesto pre život. Znie to ako klišé, ale zároveň to znie pravdivo. Chcela by som, ako v rozprávke, mávnuť čarovným prútikom a všetko by bolo krásne a všetci by sme lietali na ružových obláčikoch. Alebo ako v nejakom sci-fi by som chcela mať superschopnosť a len silou myšlienky zmeniť realitu. Tak to vyzerá, že nikto z nás nemá zázračný prútik, ktorým by to zmenil. A predpokladám, že nikto nepatrí medzi mocných, ktorí by to zmeniť mohli. Čakáme na veľké zmeny, na zázraky alebo na to, že „niekto mocný“ konečne zakročí. Čakáme kým sa „to“ zmení a svet bude taký, aký bol… Lenže svet už nikdy nebude taký, aký bol kedysi. Znie to deprimujúco.

Láskavosť ako superschopnosť

Mám teóriu, že ak ja budem lepším človekom, tak svet okolo mňa sa stane lepším miestom. A nepotrebujem k tomu žiadnu superschopnosť. Len bežnú ľudskú láskavosť. Veľmi sa o to snažím, aj keď nie vždy sa mi to darí. Nespasím celý svet, to mi je jasné. Ale môžem ovplyvniť to, čo je okolo mňa, na čo mám dosah. Sú to len drobnosti, maličkosti, ktoré menia atmosféru okolo nás. Napríklad volám na zákaznícku linku a na druhej strane sa ozve otrávený hlas. Je ľahké pridať sa k tej mrzutosti, ale ja sa na konci rozhovoru snažím povedať: „Ste veľmi milá, milý, ďakujem za pomoc.“ A často sa stáva, že hlas na druhej strane zrazu zmäkne. Snažím sa byť menej egoistická a chrániť svoje stoj čo stoj. Určite každý má svoju skúsenosť s nepríjemnou predavačkou. Niekedy  ma tak ťahá niečo štipľavé pani za pokladňou vrátiť, už to mám na jazyku, ale v poslednej chvíli sa opýtam, či dnes bolo veľa ľudí, že sa mi zdajú všetci nejakí podráždení… Vybrzdili ma na ceste? Nieee, nestlačím klaksón a radšej niekoho pustím, aby som mu urobila radosť. Toto sú tie drobnosti, ktoré menia svet. Úplné maličkosti, ale s veľkým efektom. Chce to odstup a byť nad vecou. Veď ak je niekto nepríjemný alebo mrzutý, neznamená to, že mi chce ublížiť. Možno má len zlý deň. Myslím, že stačí byť trochu viac láskavý, aby svet okolo nás bol lepším. Áno, aj ja mám svoje problémy, kvôli ktorým niekedy nemôžem zaspať, ale to neznamená, že môžem byť nepríjemná na ostatných.

Vnútorný sudca vs. chápavý priateľ

Snáď všetci vieme byť láskaví k iným, ale byť láskaví sami k sebe je z môjho pohľadu oveľa ťažšie. Nemám na mysli potľapkanie sa po pleci a povedať si – mám sa rada, mám sa rád. Myslím tým niečo iné. Keď sa k nám zachová niekto nepríjemne, vieme si povedať: „Neviem, aký mal deň, nie je to o mne.“ Ale čo ak urobíme chybu my? Zachytili ste svoj vnútorný dialóg? Ako sa vtedy rozprávate sami so sebou? Málokedy si povieme niečo pekné. Namiesto toho v nás okamžite ožije prísny vnútorný hlas. Hlas, ktorý nás súdi, kritizuje a trestá. Vieme byť láskaví k iným, ale nie k sebe? Viete prejaviť súcit so sebou? Všímate si vôbec svoj vnútorný dialóg? Aké máte vtedy pocity? Aké emócie sa vo vás vtedy odohrávajú? Ako to na nás vplýva? Odkiaľ to plynie?

Zjemnite tón svojej mysle

Tak ako dokážeme zmierniť tón, keď hovoríme s nahnevanou predavačkou, skúsme niekedy zjemniť tón, ktorým hovoríme sami so sebou. Všimnime si svoje prežívanie bez toho, aby sme sa hneď odsúdili. Uvedomiť si, že nedokonalosť a chyby nie sú zlyhaním, ale súčasťou nášho života. Byť sám k sebe láskavý, láskavá, neznamená, že si všetko odpustíme, znamená to, že sa k sebe v ťažkých chvíľach zachováme ako chápavý priateľ a nie ako prísny sudca. A vtedy môžeme niečo zmeniť a posunúť sa ďalej.

Ako trénovať láskavosť

Našla som skvelý „nástroj“, ktorý mi pomáha s trénovaním láskavosti. Áno, láskavosť k ľuďom aj k sebe je možné trénovať. Je to starodávna meditácia Mettá, meditácia milujúcej láskavosti. Na internete nájdete pokyny k tejto meditácii. Je to veľmi jednoduché a zvládnete to za pár minút. Stačí pár minút v tichu, počas ktorých si úprimne želám dobro ľuďom okolo nás. Niekedy je ťažké želať dobro niekomu kto ma rozčuľuje a niekedy je pre mňa najťažšie želať dobro samej sebe. Samozrejme, že to nie je o tom, že budete milovať všetkých nekonečnou láskou, ale o trénovaní svalu všímať si druhého a priať mu niečo dobré a samozrejme nezabúdať na seba. Znie to dosť ezotericky, tak pre tých, ktorí na toto hľadia s nedôverou a skepticky, môžem uviesť, že výskum Richarda Davidsona pomocou magnetickej rezonancie ukázal, že pravidelná prax Mettá mení štruktúru mozgu. Zvyšuje aktivitu v oblastiach zodpovedných za empatiu, reguláciu emócií a pozitívne prežívanie a zmenšuje reakciu amygdaly na stresové stimuly! Tieto výskumy sú síce len na začiatku, ale sú nádejné. Nemôžeme od toho očakávať zázraky, ale za pokus to určite stojí.

Zmena začína u vás

Nedokážem spasiť celý svet. No cez každodenné drobnosti a láskavosť a súcit k sebe môžem zmeniť aspoň časť. Kúsok sveta. Kúsok po kúsku. Veď celý svet sa skladá z drobných kúskov.