Dych ako základ života a zrkadlo stresu

Dych.

Niečo, čo si väčšina z nás ani neuvedomuje. V podstate funguje aj bez nášho úsilia či premýšľania. A predsa je to prvá vec, ktorá nás sprevádza od narodenia a posledná, ktorá nás opúšťa.

V niektorých starých budhistických komentároch sa hovorí, že život človeka sa dá merať nie rokmi, ale počtom nádychov.

Keď dýchame rýchlo, plytko a v napätí, telo sa tomu prispôsobí: ramená sa dvíhajú, hrudník sa zužuje, chrbtica sa prehýba. Naše držanie tela sa stáva odrazom vnútorného nepokoja. A mne sa to stáva často v strese. Všimla som si, že niekedy dokonca zadržiavam dych, keď som v napätí.

Jednoduchý nástroj na zvládanie napätia

Moja jednoduchá pomoc je zastaviť sa niekoľkokrát za deň a „preskúmať“ svoje telo – kde je napätie, tam ho vedome uvoľním. Potom sa pár minút venujem dýchaniu a celú pozornosť dávam práve naň. Nádych, výdych, nádych, výdych… Je to úplná drobnosť, ktorú môže urobiť každý a hocikedy. Pre mňa je to veľmi efektívny nástroj, ako sa vyrovnávať so stresom. Uvoľním nielen svoje stuhnuté telo, ale aj myseľ sa upokojí, pretože na chvíľu „vypnem“ a v mysli mám len nádych a výdych.

Našla som skvelú appku na dýchanie a najradšej mám štvorcové dýchanie. Štvorcové dýchanie – „box breathing“ – vzniklo v 20. storočí a stalo sa súčasťou výcviku Navy SEALs na zvládanie stresu a zlepšenie koncentrácie.

Umenie oklamať stres a nechať veci plynúť

Pomalé, regulované dýchanie, napríklad 4–6 (nádych na 4 sekundy a dlhý, pomalý výdych na 6), je pre mňa priam fascinujúce. Ak takto človek dýcha aj napriek záťažovej situácii, dá mozgu signál, že všetko je v poriadku. Následne mozog dá telu signál, že sa môže uvoľniť, a povolí svalové napätie. Nemusíme čakať, kým sa upokojí myseľ – stačí začať dýchať tak, akoby už bola pokojná. Je to moje obľúbené dýchanie, keď idem k zubárovi.

Budhisti často hovoria, že každý nádych je nový začiatok a každý výdych je malé pustenie toho, čo už nepotrebujeme.

Návrat k prítomnosti a sebe samému

Dych ma učí, že pokoj nie je niečo, čo musím hľadať vonku. Je to rytmus, ktorý už mám v sebe. Stačí sa k nemu vrátiť. A keď sa vrátim k dychu, vrátim sa aj k prítomnosti, k telu, k sebe.

Nádych, výdych, nádych…